Ekonómia dobra a zla - Po stopách ľudských otázok od Gilgameša po finančnú krízu - Tomáš Sedláček - Kniha

Druhé, značne rozšírené a prehĺbené vydanie autorovej prvotiny publikovalo v roku 2011 prestížne nakladateľstvo Oxford University Press. Od tej doby kniha oslovuje čitateľov po celom svete.

Ekonómia dobra a zla bola preložená do 14 jazykov (vrátane čínštiny či kórejčiny) a zožala úspech zahraničnej kritiky (Financial Times, New York Times, Die Zeit, Frankfurter Allgemeine Zeitung) i na akademickej scéne. V Nemecku a Švajčiarsku sa ihneď po vydaní stala bestsellerom. V roku 2012 získala Cenu pre najlepší ekonomický titul na Medzinárodnom knižnom veľtrhu vo Frankfurte. Dočkala sa tiež úspešného divadelného spracovania pre české i zahraničné publikum (Londýn, Helsinki, Luxemburg, Bukurešť).

Ekonómia dobra a zla ukazuje, ako farbisto vedeli o majetku, vlastnom úžitku a spoločenskom blahu premýšľať naši predkovia. Autor berie čitateľa na dobrodružnú púť ku koreňom našej civilizácie a na príkladoch starých Sumerov, Hebrejov, antických mysliteľov, či ? lozofa Descarta ilustruje, aké inšpiratívne je sledovať premeny ľudského hľadania z hľadiska ekonómie, pokiaľ je zasadená do širšieho kontextu.

V autorovom podaní je ekonómia krásny humanitný odbor, ktorého korene a súvislosti idú omnoho hlbšie, než si dnes človek dokáže predstaviť. Kniha je ale niečím viac než len sondou do dejín ekonomického myslenia. Ukazuje, koľko čerstvých a prekvapivo relevantných myšlienok môžeme v dedičstve starých civilizácií nájsť. A hlavne, ako presvedčivo s nimi možno ísť proti prúdu a kacírsky búrať stereotypy, s ktorými dodnes pracujeme – ako ľudia každodenného života i ako vedci alebo ekonómovia.

Sedláček dáva ekonómii nový rozmer, dosah a rozlet a prepája ju s ? lozo? ou, umením, náboženstvom i súčasnou ? lmovou tvorbou – vytrháva ju zo zajatia čisto technickej analýzy. V prvej časti tejto knihy hľadá ekonómiu v mýtoch a v druhej mýty v ekonómii. Oboje je vďaka autorovmu rozhľadu, erudícii a čítavému spracovaniu unikátnou príležitosťou, ako spoznať našu dobu, samých seba i svoj vzťah k veciam hmotným i duchovným.