Biely havran - Druhý diel série Pokrvní - Valentína Sedileková - Kniha

Na chrbtoch ďalších koní sedia bojovníci spolu s nasarskými ženami a deťmi, ktoré prežili bitku. Obdivujem, aké sú tiché, neplačú ani nekričia od zúfalstva. Možno už nevládzu. Obďaleč na vraníkovi čiernom ako uhoľ sebavedome cvála Daniel. Za celý čas, čo sme boli na výprave, so mnou neprehovoril ani slovo. Sem-tam na seba vrháme nahnevané pohľady, no nedokážeme si to vydiskutovať. Mňa ľútosť a pocity viny už dávno prešli. Nemôžem za to, že sa správa ako dieťa, a nebudem sa mu viac doprosovať. Vždy, keď myslím na náš posledný rozhovor, vo mne vzkypí hnev.
Snažím sa prísť na iné myšlienky, no každá mi spôsobuje úzkosť. Spomeniem si na Releka, správcu Nasaru, ktorého som nechala samého napospas Borensatyhu. Každému na porade bolo jasné, že čiernoodenci prídu dokončiť to, čo začali. Keď som sa s ním lúčila, obaja sme vedeli, že je to naposledy.
"Opatrujte sa, Kathrin," zaželal mi chrapľavým hlasom.
Stisla som mu ruku a uprene hľadela do očí, v ktorých sa mihali tisícky nezodpovedaných otázok. "Zbohom, Relek. Nech pri vás stojí Planéta."
Zvesím hlavu. Nechala som tam priveľa ľudí. Releka, Dejla a ďalších bezmenných bojovníkov, ktorých o životy obrala stelesnená nenávisť. Tie obrazy mi nedajú pokoj ani v spánku. Ohnivé bludisko, krvou postriekané kamenné cesty, zohavené mŕtvoly, zelené kašovité tváre...